Počet obyvateľov: 651
Výmera územia v ha: 1006
Katastrálne územie: Dolné Trhovište
Prvá písomná zmienka: 1156
Obec sa vyvinula v chotári obce Trhovište, ktorá sa spomína r. 1156 pod názvami Vasar, Vascard. Archeologické nálezy dokumentujú existenciu tureckého pohrebiska. R. 1214 patrila Nitrianskemu hradu, potom rodu Vasárdyovcov a napokon Benkoovcov, Rákociovcov, Kozstolányovcov. Po roku 1902 bola k obci pričlenená osada Jeleňová. Obyvateľstvo sa živilo hlavne poľnohospodárstvom, neskôr aj tkáčstvom.
Cennou architektonickou pamiatkou obce je katolícky kostol sv. Juraja, pôvodne románsky, z prvej tretiny 13. storočia, s úpravami zo 17. a 18. stor. V bývalej časti Jeleňová je kúria z 1. polovice 19. stor., prestavaná v 20. stor.
Obec leží v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, v doline Trhovištského potoka. Chotár obce dosahuje výšku 162 až 230 m.n.m. Nachádza sa asi 11 km severovýchodne od Hlohovca. Cez obec prechádza štátna cesta č. 514 z Topoľčian do Hlohovca. Podľa Štatistického úradu SR (2018) v roku 2017 mala obec Dolné Trhovište 651 obyvateľov.
V intraviláne obce Dolné Trhovišťe v ohybe potoka v chotárnej časti Zlatárky sa na ľavom brehu Trhovištského potoka v humnách trhovištských domov končiacich pri potoku nachádzajú pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. Početná keramika, ktorú obyvatelia vyorávajú v týchto miestach je sivočierna až čierna zdobená na povrchu zvislými ryhami (tzv. hrebeňovaním), rôznymi rytými líniami usporiadanými do kosoštvorcov a štvorcov, vlnoviek a pod.
Severovýchodne od obecného úradu za bývalým motorestom sa v chotárnej časti Turná (miestne Turna) nachádzajú pod zemou zahĺbené objekty osady z mladšej doby kamennej. Leteckým snímkovaním bol zdokumentovaný kruhový útvar obohnaný priekopou a zrejme aj palisádou. Kruhový objekt, nazývaný v odbornej literatúre tiež rondel ležal uprostred neolitickej osady a mal funkciu zhromaždiska, kultového centra i kalendária. Podobné kruhové útvary boli najbližšie objavené aj v časti Berinová pri Horných Otrokovciach a v Kľačanoch v časti Štvrte. Predchodca kamenných stavieb, akými boli v neskoršej dobe napríklad anglický Stonehenge ležal nad údolím Trhovištského potoka v období zhruba 4000 rokov pred Kristom na sklonku neolitu a bol vybudovaný ľudom Lengyelskej (Lenďelskej) kultúry. Osada nebola doposiaľ podrobnejšie preskúmaná.
Približne 200 metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska.
Rímskokatolícky kostol Sv. Juraja sa nachádza vo východnej časti na okraji obce na návrší s výhľadom do údolia Trhovištského potoka a do Malej a Vlčej doliny. Z hľadiska umiestnenia má vyslovene strategickú polohu. Ležal nad starou cestou z Hlohovca do Veľkých Ripnian a bol pravdepodobne súčasťou stredovekého panského dvorca. Jeho patrocínium – Sv. Juraj napovedá, že sa tu nachádzali vojenské družiny so strážnou funkciou. Patrocínia Sv. Martin a Juraj sa totiž zväčša objavujú pri kostoloch a na miestach s podobným poslaním.
Pôvodne románsky kostol postavili ešte pre tatárskym plienením v1. tretine 13. storočia. Vo veži kostola sa nachádza zvon z roku 1761 uliaty zvonolejárom Matejom Orfandlom v Trnave.
V obci sa nachádza aj kaštieľ, ktorý postavili v roku 1855 v ohybe cesty v časti Galanová. Staviteľom bol židovský veľkostatkár z Vinohradov nad Váhom Mozes Jellinek. Jeho klasicistická podoba z 19. storočia má v pôdoryse tvar písmena U.
Hoci počiatky kaštieľa siahajú do polovice 19. storočia, predpokladáme na mieste kaštieľa staršiu stavbu, ktorá bola predchodcom kaštieľa v Galanovej. Cesta sa tu totiž výrazne zalamuje a obchádza polohu kaštieľa. Poloha je navyše akýmsi strategickým protipólom voči kostolu Sv. Juraja a tak je pravdepodobné, že na mieste dnešného kaštieľa stála už v stredoveku kúria, snáď Kyliánov dvor a trhové miesto, ktoré sa tu v roku 1404 pod označením Kyliánvasardya nachádzali.
Erb obce
Vlajka obce
© 2018 Jaroslav Guban