Šúrovce
Počet obyvateľov: (k 31.12.2024): 2 245
Výmera územia: 19,90 km2
Katastrálne územie: Šúrovce
Prvá písomná zmienka: 1241
O obci
- História obce
- Základná charakteristika
- Zaujímavosti o obci
- Symboly obce
Staršia literatúra spomína, že pomenovanie obce Šúrovce pochádza podľa močiarov a šúrov – rozbahnených mokrých miest, kde boli na spevnených miestach predné stráže – varty. Ležala na dôležitej ceste smerujúcej od Baltu a Čiech cez Holič, Šaštín, Trnavu a pokračovala k Štúrovu a Budínu na Balkán.
Prvé písomne doložené správy o Veľkých Šúrovciach a Zemianskych Šúrovciach sú z roku 1241 a 1256, o Varov Šúri z roku 1423 a o Valtov Šúri z roku 1426. Archeologické výskumy potvrdili osídlenie už v neolite, ale známe sú aj nálezy z obdobia rímsko – barbarského ako aj z osídlenia veľkomoravského. Vlastníkom obcí bol oddávna hlohovecký zámok (panstvo). Od začiatku 16. storočia boli zemepánmi majitelia šintavského hradu, od roku 1816 panstvo v Bernolákove (čeklíšske panstvo). Majetky okolo roku 1635 prevzal starý grófsky rod Esterházyovcov. Historickou zaujímavosťou je bitka uhorských vojsk kráľa Žigmunda 14.4.1430 s husitami nedaľeko dnešného chotára časti Valtov Šúr.
Cenným pramenným materiálom k dejinám niekdajších obcí sú známe pečate obcí. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat. V Šúrovciach a Valtov Šúre bolo rozšírené výšivkárstvo, vo Varov Šúre košíkárstvo.
Medzi najzaujímavejšie historické pamiatky obce patrí Kostol sv. Michala, ktorý bol postavený v rokoch 1793 – 1811 na mieste starého, ktorý sa spomína už v roku 1322, no je pravdepodobné, že tu bol už v roku 1291, keď je zmienka o prvej farnosti. Vybudovaný bol v klasicistickom slohu. V Zemianskych Šúrovciach bola v roku 1869 postavená kaplnka Bolestnej Panny Márie. Na mieste staršej zvonice po utopení 14 farníkov, ktorí sa prevážali loďkou cez Váh na púť sv. Urbana, bol postavený v roku 1885 kostolík sv. Jozefa vo Varov Šúri. Po dare rodákov z Ameriky, v roku 1910 bol postavený kostolík Božského Srdca vo Valtov Šúri. Pred farským kostolom, v strede okružnej križovatky, sa nachádza na stĺpe súsošie Najsvätejšej trojice z roku 1781. V blízkosti farského kostola je pomník padlých vo vojne.
Katastrálne územie obce je o výmere 1 990 ha a rozprestiera sa v Podunajskej nížine v údolí rieky Váh. Katastrálne územie obce je ohraničené katastrami susedných obcí, a to:
- zo severovýchodu katastrálnym územím obcí Siladice a Dvorníky
- z východu katastrálnym územím obce Vinohrady nad Váhom
- z juhu katastrálnym územím mesta Sereď
- z juhozápadu katastrálnym územím obce Križovany nad Dudváhom
- zo západu katastrálnym územím obce Zavar.
Úroveň hladiny rieky Váh v Šúrovciach je 130,6 m n.m. Koryto rieky je vzdialené od obce približne 1200 až 1300m.
Z geografického hľadiska, charakter katastra obce ovplyvňuje poloha obce v Podunajskej nížine medzi dvomi riekami –Váhom a Dudváhom. Z hľadiska krajinnej štruktúry predstavuje kataster obce krajinu vidieckeho typu s absolútne prevládajúcou poľnohospodárskou funkciou. Jej dominantnosť zvýrazňujú minimálne plochy lesov a vodných tokov so sprievodnou líniovou, nelesnou stromovou a drevinovou vegetáciou.
Obec Šúrovce patrí do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti s miernou zimou. Priemerná januárová teplota dosahuje – 2,2°C a cez leto dosahuje priemernú júlovú teplotu 19,7°C. Vlhkostné pomery zodpovedajú nížinnej polohe okolia. V priebehu roka minimum relatívnej vlhkosti pripadá na apríl (67%) a maximum na december (86%). Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje približne 619 mm.
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1793 – Šúrovce.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1869 – Šúrovce.
- Kaplnka sv. Jozefa z roku 1884 – Varov Šúr.
- Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 1910 – Valtov Šúr.
Terajší farský kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, bol vybudovaný v rokoch 1793 – 1811 na mieste staršieho chrámu, ktorý bol zrejme menší s polkruhovo zaoblenou svätyňou, na ktorú nadväzovala kostolná loď pozdĺžneho pôdorysu. Aj tento pôvodný kostol bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Nový kostol začali stavať za farára Michala Baránka, pretože pôvodný kostol bol v zlom stave.
Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu. Je priestranný a pomerne vysoký. V strede presbytéria na stene sa nachádza „kozmický“ totálny Kristus na kríži, ako tajomstvo (mystérium). Pod ním je Bohostánok. V popredí obetný stôl, pri ktorom sa slúžia sv. omše. Projekt vytvoril Ing. arch. Viktor Dohnal z Brna. Kristus a obetný stôl je práca akad. sochára Miloša Vlčeka. Dekórum na prednej stene presbytéria znázorňuje vesmír a maľoval ho akad. maliar Vladimír Procházka. Štyri okná svätyne majú farebné zasklenie, v presbytériu sv. Cyril a sv. Metod. Tieto okná boli zhotovené ešte v roku 1893. V lodi kostola sú zobrazení bl. pápež Ján Pavol II. a bl. Zdenka Schelingová. Tieto okná sú jednoduchšie a novšie – z roku 2011.
Prvá písomne doložená správa o farnosti Šúrovce je z roku 1291. Patrí medzi najstaršie farnosti v najbližšom okolí. Okrem Šúroviec ju tvorili aj neskôr vzniknuté lokality ako Valtov a Várov Šúr, osada Botseg, Zemianske Šúrovce a od konca 15. storočia aj Čepene. Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi. V roku 1615 pôsobil v ňom „správca kostola“ Štefan Baronkay. Neskôr dochádzal do Šúroviec protestantský kazateľ. V rámci cirkevnej organizácie farnosť Šúrovce patrila do ostrihomského arcibiskupstva, potom do Apoštolskej administratúry trnavskej a od zriadenia Slovenskej cirkevnej provincie do arcibiskupstva trnavského. Od roku 1324 pôsobilo v Šúrovciach okolo 42 farárov alebo administrátorov farnosti.
Vlajka obce
Erb obce
© 2018 Jaroslav Guban