zelenice

Horné Zelenice

Počet obyvateľov: 692
Výmera územia v ha: 425
Katastrálne územie: Horné Zelenice
Prvá písomná zmienka: 1244

O obci

  • História obce
  • Základná charakteristika
  • Zaujímavosti o obci
  • Symboly obce
Prvá zmienka o obci Zelenice je z roku 1244 (terra Zela), keď ju Belo IV. po tatárskom vpáde vyňal z majetku hradu Szolgagyör (na Posádke) a obec spolu s Veľkými Kostoľanmi a Žlkovcami daroval nemeckým rytierom (johanitom). Roku 1332 sa spomína Joannes de Zella, farár v Zeleniciach; sám Kostol sv. Martina v obci pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia. O existencii dvoch susediacich obcí – Horných a Dolných Zeleníc – sa dozvedáme až r. 1452 z Registra o vyberaní zisku kráľovskej komory v Nitrianskej župe v obvode slúžneho Jána z Nových Sadov: pôvodnú osadu Zelenice tvorilo 7 a pol usadlosti, Malé Zelenice (dnešné Dolné Zelenice) 6 usadlostí.
V súpise príjmov ostrihomského arcibiskupstva (1571 – 1573) sa uvádzajú ako Zelenicz a v portálnom súpise z r. 1576 sa spomínajú opäť ako dve samostatné obce: Felso Zela (maď.felső- horný) a Also Zela (maď. alsó – dolný). Práve na základe existencie románskeho kostola a samostatnej fary v Horných Zeleniciach môžeme určiť, že Dolné Zelenice sú istotne mladšie a ako sídlisko sa vyprofilovali v chotári staršej obce Zela (dnes Horné Zelenice) asi v 14. – 15. storočí.
V rokoch 1980 – 1990 boli obidve obce administratívne zlúčené (Zelenice).
Názov Zelenice ľudová etymológia spája so zeleným sfarbením vody v okolitých početných močiaroch a jazerách a s prítomnosťou zelených rias v nich. Takýto výklad nájdeme aj v obecnej kronike Dolných Zeleníc.
Zvláštnosťou obce sú pivnice v dvoroch a na priedomí majú výpustkový vchod, odborníci podobné našli napríklad v obci Pastuchov (tiež okres Hlohovec). Schody do pivnice vedú valenou klenbou, časť klenby je pod povrchom pôdy. Začiatkom 20. storočia sa ozdobovali steny nad ohniskom bohato omaľovaným dekórom. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku z roku 1977 uvádza ako folkloristicky zaujímavé domy A. Drobenovej, A. Sekerešovej, A. Hrobárovej, A. a M. Synakovej, M.  Žofovej a i. Na prelome 19. a 20. storočia v obci bola rozšírená výroba vláčikových čipiek, ženy vyšívali a tkali na zárobok. Hornozelenický kroj je variantom západoslovenského-ľudového odevu.

Významnými pamiatkami obce sú miestne kostoly – katolícky kostol sv. Martina biskupa (pôvodne románsky z polovice 13. storočia, upravovaný v 18. storočí) a evanjelický a. v. kostol (z roku 1792, prestavaný v 19. storočí).

www.horne.zelenice.sk

Obec Horné Zelenice sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Hlohovec medzi riekou Váhom a potokom Dudváhom na ploche 425 ha vo vzdialenosti 8 km od okresného mesta Hlohovec. Centrum obce leží v nadmorskej výške 137 m. Od krajského mesta Trnava sú vzdialené 22 km severovýchodným smerom.

Územie leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej pahorkatiny na nive medzi Dudváhom a Váhom. Nachádzajú sa tu hlavne lužné lesy a nivné pôdy. Pôdny druh tvoria pôdy hlinité, ílovito-hlinité až piesočnato hlinité. Poľnohospodárska pôda z hľadiska bonity je veľmi produkčná. V rámci pôdneho fondu má najväčšie zastúpenie poľnohospodárska pôda (83,05%), zatiaľ čo nepoľnohospodárska pôda predstavuje 16,95%.

Podľa Štatistického úradu SR (2018) v roku 2017 mala obec Horné Zelenice 692 obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov v obci je rímskokatolíckeho vyznania, a to 45,66%. Okrem rímskokatolíckeho vyznania je v obci zastúpené aj evanjelické augsburského vyznania (41,32%), gréckokatolícke a nezistené vierovyznanie.

www.horne.zelenice.sk

Horné Zelenice bola a dodnes je obcou, kde dominovala poľnohospodárska prvovýroba. Mnoho Hornozeleničanov malo svoje hajlochy – vinohrady s vínnymi pivnicami – na druhej strane Váhu. Spomína ich na začiatku 19. storočia vo svojom rukopisnom denníku aj rechtor Pavel Vajaj.  A keďže dorábali hrozno a víno, museli si ho lisovať. A tak Horné Zelenice vstúpili do dejín vinohradníctva. Ako? Mnoho vinohradníkov si v minulých časoch vyrábali svojpomocne lisy na hrozno. Každý mal svojho majstra, a tak mohol gazda aj tesárovi priniesť vlastný koncept lisu, najčastejšie taký, ktorý by nestál veľa peňazí a ktorý by bol najefektívnejší z hľadiska pracovnej sily i objemu vylisovanej suroviny. A tak vskutku originálny lis sa podarilo vyrobiť Jánovi Hrivnákovi z Horných Zeleníc, ktorý použil na výrobu stolu a spodnej klady veľký kameň.

Spomínaný lis môžeme dodnes vidieť v expozícii Malokarpatského múzea v Pezinku. Uvádza to Martin Hrubala vo svojej knihe Vinohradnícke lisy v malokarpatskej oblasti. Exponát opisuje takto: „Unikátny lis – kameň nahradzuje spodnú kladu aj stôl. Vpredu má vykresaný monogram a letopočet JH 1871. Ján Hrivnák bol pôvodným majiteľom lisu. Jeho syn Emil Hrivnák nahradil pôvodný lis a postavil nový podľa jeho vzoru. Na bočných hranoloch sú geometrické ornamenty a vryté dva letopočty: R 1934, R 1957, VIII. Tento údaj poukazuje na opravu lisu v auguste 1957. Lis je zaujímavý nielen kamenným stolom, ale aj otočnou hornou hradou. Tento dômyselný systém slúžil na získanie priestoru a lepšieho komfortu pri vkladaní a vykladaní hrozna. Drevený kôš nebol latkový ale skladal sa zo štyroch plných dubových fošní. Lis do múzea zakúpil v roku 1970 Dušan Ježík od Emila Hrivnáka. V tom čase bol vo vinohradoch Tokajka.“

Osobnosti Horných Zeleníc.

Osobnosti, ktoré sa v Horných Zeleniciach narodili :

Imrich Lauček bol spisovateľ, prekladateľ, zberateľ a evanjelický farár.

Pavol Ferdinand Lanštiak bol cirkevným spisovateľom a evanjelickým farárom. Bol synom A. H. Lanštiaka.

Osobnosti, ktoré v Horných Zeleniciach počas svojho života pôsobili:

Pavol VAJAJ bol ev. učiteľom a básnikom.

Andrej Horislav Lanštiak bol evanjelický farár, veršovec a cirkevný spisovateľ.

Karol Drahotín Adamiš bol publicista.

Július Adamiš bol cirkevným historikom.

Michal Potocký bol farárom, náboženským publicistom a prekladateľom.

V obci Horné Zelenice majú tradície rôzne podujatia, ktoré sa viažu na určité obdobie v roku fašiangový sprievod, karneval, stolnotenisový turnaj, výstavy obrazov a fotografií, oslavy Dňa matiek, MDD, Deň úcty k starším, Mikuláš, Vianočné trhy, súťaž vo varení gulášov, tvorivé dielne pre deti v KD.

V priestoroch bývalého obecného úradu (budova č. 14) je sprístupnená izba ľudových tradícií, v ktorej si záujemcovia  môžu pozrieť zbierku dobových predmetov a nábytku.

O dejinách obce bola vydaná monografia, ktorá zachytáva históriu obce od rokou 1244 až po rok 2014. Kniha sa nazýva Čerenie času a jej autormi sú Juraj Hladký a Martin Jurčo.

Taktiež aj v obci Horné Zelenice pôsobia rôzne firmy: BDS VITAL, s.r.o., Daniel Štrba AUTODOPRAVA, Pneurobotic s.r.o., Anna Režná, Ján Beránek Rozličný tovar.

www.horne.zelenice.sk

vlajka

Vlajka obce

zelenice

Erb obce

© 2018 Jaroslav Guban